Božské piesne

Autor: Anna Ilavská | 12.5.2013 o 15:43 | Karma článku: 12,88 | Prečítané:  263x

... alebo o tom, ako ľudia nezabúdajú spievať. Duchovné piesne môžu dodať čaro obyčajným miestam, alebo dokresliť ešte väšie čaro miestam neobyčajným... a človeku čo do kostola nechodí to nutne nemusí prekážať.

A tak som raz bola na Kriváni, na mojej vytúženej túre. Vždy, keď som bola vo Važci, dedine pod Tatrami u starých rodičov, mala som naň priamy výhľad. Je jedným z najznámejších tatranských končiarov, výstup celkom náročný a ja som proste chcela zažiť ten moment keď si človek môže povedať: „bol som na Kriváni."Bolo pekne, vstali sme skoro ráno a po hodinách výstupu sme na štít došli. Precitla som pocit zadosťučinenia, prezliekla si suché veci, dala si čaj, glg rumu a Májku s chlebom ako vždy na správnej túre. A vtedy som zažila niečo, čo atmosféru tohto momentu ešte dokreslilo. Chvíľu po nás na Kriváň vystúpili aj deti, ktoré po tom, čo si vydýchli, začali spievať. Spievali o Bohu, o láske. Na mieste, kde máte pod nohami celý svet a krásny výhľad, kde cítite vietor v tvári čo obletel svet a vidíte vrcholy a čierne skaly, ktoré sú tu večne. V ten moment sa myšlienky otvoria, letia a vy si uvedomíte, že svet má mnoho zložiek a vy ste jednou, maličkou z nich. Spievanie na tatranských štítoch bolo že vraj v minulosti celkom bežné, najmä na Kriváni a ja som len šťastná, že ľudia v tejto tradícii pokračujú. Nech spievajú o hocičom. A keď chcú v tejto chvíli spievať o svojej viere, nech spievajú o nej.

Včera som išla domov z centra Nantes. Je to krásne mesto, keď sa vraciam domov prechádzam po nábreží rieky Erdre. Zbadala som skupinku asi pätnástich ľudí, s gitarou, ako stáli v hlúčiku na nábreží a spievali. Prišla som bližšie, nech počujem. Spievali o Bohu, o láske. Na mieste, kde máte pred sebou celý svet a krásny výhľad, kde cítite žiaru zapadajúceho slnka a vidíte nasvietené vrcholy budov, kostolov a hradu, ktoré tu sú dlho, a možno budú večne. V ten moment, keď sa emócie otvoria a slnko pomaly zapadá. Ja som sedela na lavičke a počúvala ich. Čo som prišla do Nantes hľadať a čo som tu našla? Ako dlho si budem užívať bezstarostnosť jarných večerov a kedy ma opäť opantajú povinnosti? Spievanie na brehoch Erdra, v parkoch je tu celkom bežné a ja som šťastná, že ľudia v tejto tradícii pokračujú. Nech spievajú o hocičom. A keď chcú v tejto chvíli spievať o svojej viere, nech spievajú o nej.

A tichému okoloidúcemu sa možno zgúľa malá slza po líci ako vždy, keď si uvedomí, že vníma svet zas o niečo bohatšie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?