Zakódovaná generácia

Autor: Anna Ilavská | 12.3.2013 o 14:52 | Karma článku: 6,11 | Prečítané:  701x

Už som sa stretla s viacerými pokusmi o pomenovanie našej generácie (pozn. deti vyrastajúce v 90. rokoch). Napríklad, môj bývalý učiteľ francúzštiny bol presvedčený, že sme generácia „buff,“ čo v hovorovej francúžštine znamená „je mi to jedno.“ Vysvetlil to tak, že dnešnému mladému človeku  je jedno, kde ho postavia, čo sa deje okolo, kým mu to výrazne nezasiahne do jeho konfortu (rozumej prístupu na facebook). A tak sa ho spýtate, kam chce ísť na dovolenku a on vám odpovie to stručné, nám už známe, „buff.“

Špeciálne sa dá naša generácia vnímať v kontexte nám vlastnej zemepisnej šírky, kedy sme sa stali prvou generáciou, ktorá rastie súčasne s liberálnou demokraciou. V menovaní charakteristík by sme mohli ísť ešte ďalej, a čím viac budeme napredovať v čase, tým viac sa naša generácia bude spätne identifikovať s určitými udalosťami, módou, či vynálezmi charakteristickými pre túto dobu a tých prívlastkov bude ešte pribúdať.

Dovolím si však do tejto zbierky skromne prispieť – podľa mňa je naša generácia generáciou zakódovanou. Schválne, počítali ste niekedy, koľkokrát za deň musíte v hlave vyloviť heslo od určitej zabezpečenej sféry? Že nie?

Zapnete si telefón a ak ste si prezieravo nezrušili PIN, už aj tento spoločník od vás jeden kód pýta. Mobil nestačí, a tak sa s novým ránom treba prihlásiť na všetky sociálne siete a mailové kontá, aby človeku neunikli ranné novinky a správy. Jeden mail, druhý mail, facebook, twitter.. tajné kliky, ktoré zostanú len medzi vami a klávesnicou. Nuž, po čase príde hlad a tak je potrebné ísť si kúpiť niečo pod zub. Platí sa, ako inak, kartou so štvormiestnym PIN. Že nemáte len jeden účet? No nech sa páči, množstvo kódov v hlave sa stupňuje a stupňuje... Ja ďalej napríklad potrebujem heslo k prístupu do môjho študentského konta na webe univerzity, na prihlásenie sa do online katalógu do jednej aj druhej, či tretej knižnice. Ale tam deň nekončí, a tak potrebujem vedieť bezpečnostný kód pre vstup do internátu, ďalšie na to, aby som sa na internáte prihlásila na internet. Vlastné heslo mám pre vstup do internetbankingu, konta v poisťovni, a keďže surfovanie sa stalo rozšíreným športom, založila som si užívateľské konto na viacerých doménach a nedostanem sa tam, ako inak, bez prístupového kódu. Koniec koncov, aj môj blogerský účet by bez hesla nebol mojim blogerským účtom.... Asi nemusím hovoriť, čo mi povedala mama, keď som sa jej spýtala koľko kódov nosila v hlave ona keď mala 23.

A tak sa plynulo dostávame k dôležitej časti každého textu: čo tým všetkým chcel vlastne autor povedať? Je množstvo kódov, ktoré nosíme v hlave dobré alebo zlé? Dovoľte mi zahrať sa na diplomata – moja odpoveď znie: nie je to ani dobré, ani zlé, skôr príznačné pre dobu, ktorú žijeme. Tie kódy, to je znak, že človek je aktívnou súčasťou spoločnosti, že prichádza do kontaktu s inštitúciami a drží krok s dobou. Je to vytváranie kontaktu s výrazmi rôznych sfér života, ktorý vďaka technologickému pokroku nabral takýto zakódovaný ráz. A tak sa moja identita štiepi na malé zakódované časti ku ktorým sa dostávam len vtedy, keď sa tou časťou potrebujem stať. Podľa toho či som práve študent, platiteľ, pracovník, používateľ mobilu.. od každého kúska môjho ja mám jeden tajný kód.

Najmä v kontexte kybersveta nám kódy otvárajú prístup k priestorom, kde je možné vystupovať pod rúškom anonymity. Myslím tým rôzne internetové diskusie, čety... Ja však dúfam, že sa týmto rozmerom moja generácia nenechá pohltiť, že sa  z nej nestane anonymný kritik a trubač, čo keď príde do reálu, ostáva „buff.“ Že keď príde na vážne témy, postačí každému jeho jedno vlastné heslo, heslo ktoré hrdo obsahuje všetky ostatné. To moje je Anna Ilavská.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?