Anonymné práčovne

Autor: Anna Ilavská | 3.3.2013 o 19:00 | (upravené 3.3.2013 o 19:06) Karma článku: 9,35 | Prečítané:  1003x

... alebo o jedinečnej atmosfére týchto miest. Vždy ma tie miesta fascinovali – mestské práčovne. Nachádzajú sa vo väčších mestách a vedľa seba je tam umiestnených viacero pračiek a sušičiek. Ľudia prídu s košom bielizne, hodia žetón do práčky a zveria svoje oblečenie tejto cudzej mašine. Teraz, keď som dlhšiu dobu v zahraničí, som ich začala využívať aj ja a tie miesta ma neprestávajú nadchýnať.

 

Neviem, či je to tým, že u nás tieto práčovne vidno veľmi málo, ba priam až vôbec, sú charakteristické pre väčšie mestá. Stali sa pre mňa symbolom ruchu, veľkomestskej anonymity a zhonu. Toho zhonu, ktorý ľudí ubytuje v malých bytoch bez práčiek. No práčovne zároveň skrývajú aj malý paradox. Myslím, že dnes sa každý čoraz viac uzatvárame do seba a je čoraz ťažšie sa o život úprimne, nie facebookovo s niekým deliť, zverovať mu tajomstvá a čas. No keď prídete do práčovne, vyberiete si svoju bielizeň, ponožky, podprsenky, uteráky a tričká, aby ste ich mohli vložiť do bubna práčky, zrazu tak zdieľate svoje súkromie, svoje oblečenie, ktoré vidí len málokto s cudzincom, čo robí to isté o práčku vedľa. V jednom okamihu vie o Vás viac než by ste možno chceli. Miestnosť sa na chvíľku stane miestom zvláštneho zoznámenia, ostrovom, kde sa viacerí ľudia bez slov delia o svoje tajnosti, ktoré zabudnú v momente, keď za sebou zatvoria jej dvere.

V tých práčovniach sa skrýva ďalší pocit, ktorý som úplnejšie precitla až po tom, ako som odišla na dlhšiu dobu do zahraničia a začala ich sama využívať. Pri tej činnosti si viac než inokedy uvedomím, že momentálne nemám tu vo Francúzsku domov, len malú internátnu izbu, v ktorej dočasne bývam. Práčka je jedna z tých vecí, čo je doma potrebná. Doma, kde počas slnečného dňa vešiam prádlo na balkón a púšťam si k tomu obľúbenú pesničku. Perie sa väčšinou cez víkend. Z okolitých bytov cítim na balkóne vône koláčov či pečeného kuraťa a dole pod oknami si susedia robia barbecue, lebo sa akurát jeden z ich partie vrátil zo služobnej cesty. Vešajúc vymýšľam výhovorku, ktorú poviem mame, aby som nemusela žehliť a musím pri tom obchádzať nášho psa, ktorý sa rozhodol robiť mi spoločnosť a lenivo sa vyhrievať na slnku. A vôňa čerstvo vypranej bielizne mi pri tom všetkom zjemňuje výhľad z balkóna na okolité hory a Hron .. nie, nie je to nostalgia. Mám to šťastie, že viem, že sa do môjho domova môžem vždy vrátiť a vždy to bude to miesto, kde budem v bezpečí a pokoji, a preto za ním neplačem keď som preč. Doma sa celý život prežiť nedá. A keď vkladám svoje prádlo do bubna cudzej práčky, myslím na to, že sa stávam súčasťou toho veľkého sveta, zhonu a neistôt. Na to, že každý máme nohy, ktoré nás raz budú musieť niesť a dočasné rozlúčenie sa s pokojom a bezpečím sú prvé lekcie, ktoré (dúfam) nohy neskôr posilnia.

To je všetko. O chvíľu mi práčka doperie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?