Myšlienky a kvaple

Autor: Anna Ilavská | 25.7.2011 o 12:45 | Karma článku: 2,25 | Prečítané:  653x

Nechcem zabudnúť ten pocit. kráčam večnosťou v Harmaneckej jaskyni. Snažím sa čo najviac ignorovať ľudí, ktorí sú tu so mnou, snažím sa čo najmenej pozerať pod nohy a zachytiť čo najviac pohľadov na toto podzemie. Nie je to jednoduché. Šmýka sa. Nie je jednoduché ani ignorovať ľudí okolo – napriek tomu, že si povolenie na fotografovanie zakúpil len jeden, akonáhle sú mimo očí sprievodcu, fotia všetci. Rozčuľujem sa, že ľudia nevedia byť čestní už ani voči večnosti, voči samým sebe. A že nutkanie odfotiť si načierno profilovku, spomienku, je väčšie ako čisté svedomie. Ale najviac ma hnevá, že ak by som mala o trošku inú náladu, možno by som sa načierno odfotila aj ja.

Vchádzam do jaskyne a vnímam len kvaple, steny, veľké aj stiesnené priestory. Aj to, že výzdoba jaskyne je tu už veľmi dlho a že keď sem prídu iní ľudia o pätsto rokov, budú vidieť zhruba to, čo ja dnes. Pre tieto skaly je môj vek nič. Ja som rástla do svojej výšky sedemnásť rokov, kvaple narastú za stopäťdestiat rokov o jeden centimeter kubický.

Je mi trochu chladno a všade počujem kvapkajúcu vodu. Aj ona je večná. Beťárka, mení podoby, no stále je to ona. Aj jaskyňa sa mení, i keď pomaly, ale mení sa. Aj my sa meníme. Všetko odniekiaľ pochádza a niekam speje. Pred miliardami rokov sa odohralo jedno BUM, z ktorého pochádzajú hviezdy, skaly, stromy.. aj ja.

Kráčam tunelom kvaplov, moja silueta je len ďalšia bodka na škále dejín. Vápenec je studený a predsa priťahuje teplo, tú obrovskú masu ľudí, čo sa naň chodia pozerať. Teplo a chlad, život tak krátky a neživot tak pomalý. Voda kvapká a kvapel rastie.

Celý svet sa netočí okolo nás, ale my všetci sme točiaci sa svet. Príde deň, keď aj on zanikne. Príde ďalšie BUM. Ako to funguje? Má vesmír hranice? Neviem. Studená, chladná výzdoba bude toho svedkom, ja nie.

A preto som kráčala jej chodbami a snažila sa nevnímať jej chlad, ale chápať jej teplo. Tie myšlienky, dojmy a pocity, ktoré vďaka nej mám. Aj tie sa menia. A ktovie, či sa raz stanú večnými...

Nechcem zabudnúť ten pocit.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?