Noha v topánke, hlava v rozprávke

Autor: Anna Ilavská | 18.2.2011 o 11:31 | Karma článku: 4,94 | Prečítané:  891x

Topánky nie sú len spôsob, ako izolovať nohu od zeme, ani jednou z možností ako demonštrovať svoj vkus. Každý typ topánky sa nosí pri nejakej inej aktivite, a preto sú symbolom atmosféry, ktorú môžem zažiť jednine v nich.

O tom, že všetci tanečníci majú charakter vypovedá názov tanečných topánok – charakterky. J Ktovie, ako tento názov vznikol, no nech by sa volali akokoľvek, hoc aj bezcharakterne, obúvala by som si ich znova a znova. Na tréningu, kde sa vyskáčem, vybláznim a naberiem novú energiu. A keď sa kroky natrénujú, obalím ich do krpcov či čižiem. Vtedy cítim, že som súčasťou jednej krásnej nitky zvanej tradície a aj svojou maličkosťou prispievam k tomu, že nitka nekončí. Folklór je pre mňa niečo jednoduché a krásne, čo prináša radosť. A to mi stačí na to, aby som si každý pondelok a stredu zaviazala charakterky na nohy.

Keď idem do hôr, nohy mi zdobia treky. Pevné, spoľahlivé, ľahké. A ja sa v nich teším na ďalšie dobrodružstvá a výhľady. Keď ich mám obuté, som na miestach, ktoré mi pripomínajú, že s nemennosťou hôr sú moje dennodenné všedné problémy trošku nepodstatné. A to, že príroda znamená ja a ja som príroda. Ako ty, on, ona, ono. Asi všetci v horách si to uvedomujú, značí o tom milý pozdrav turistov na chodníčku, keď sa navzájom míňajú. Treky, lyžiarky, topánky, čo majú iný vzduch a iný pohľad. Raz k nim pridám aj vysnívané skialpinistické lyžiarky a budem dúfať, že ich viackrát za zimu zložím z poličky a obujem na nohy.

Minule sa mi kamarátka smiala, že som „dospeláčka“ lebo som si kúpila zimné topánky na podpätku. Technicky vzaté, dospeláčkou som tri roky, ale priznávam, že tejto poznámke veľmi dobre rozumiem. Aj ja sa tak cítim, keď ich mám na nohách. Žensky. Aké je smiešne, napísať to. S každým KLOP mám pocit, že svet vie, že niekto ide, niekto, kto má čo povedať. Akoby sa v podpädkoch skrývalo trochu sebavedomia ktoré z nich na mňa pomaly prechádza vždy, keď ich mám obuté. Nemôžem povedať, že sú príliš vysoké, ale niekedy sa chcem cítiť dôležito, nekompromisne. A vtedy príde na nich rad.

Zo všetkého najradšej mám však obuv, ktorú mám teraz na nohách. Jediná mi umožní sedieť v kľude a zamyslieť sa, rozpamätať, aké to bolo, keď sa mi na nohách skveli iné topánky. Aké by to bolo, keby som len chodila, ale nikdy sa nezamyslela nad tým, po čom vlastne chodím, čo vidím, kde som, a s kým? A preto mi sú najmilšie moje krásne a pohodlné, na relax určené a jedine moje - papuče.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?